Lukáš Kakrda: Tento fakt sa zásadne premieta do bežného fungovania domácností. Ak niekto potrebuje lieky, nejde len o samotné vyzdvihnutie, ale aj o čas a námahu spojenú s cestou do lekárne, ktorá môže byť aj desiatky kilometrov ďaleko. To znamená hodiny strateného času, nutnosť organizácie dopravy a v niektorých prípadoch aj absenciu v práci. Tento problém je ešte naliehavejší pre seniorov, rodičov malých detí alebo osoby so zdravotnými obmedzeniami.
To znamená, že obstarávanie liekov predstavuje nielen zdravotnú, ale aj časovú a ekonomickú záťaž?
Lukáš Kakrda: Presne tak. Ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť časté cesty do lekární, môžu mať tendenciu odďaľovať liečbu alebo ju zanedbávať. Často sa stáva, že pre lieky jazdia členovia rodiny – najmä ženy, ktoré v domácnostiach tradične preberajú úlohu opatrovateliek. Pre mnohé matky to znamená ďalšiu povinnosť v ich už tak časovo náročnom dni, keď musia skĺbiť prácu, starostlivosť o deti a domácnosť. A čo viac, ak sa niekto stará o staršieho člena rodiny, môže byť táto povinnosť ešte náročnejšia.
Aký to má dopad na kvalitu života rodín?
Lukáš Kakrda: Nedostupnosť liekov v mieste bydliska má priamy vplyv na rodinný život. Každý výjazd do lekárne znamená menej času na oddych, deti alebo iné dôležité aktivity. V kombinácii s dlhou pracovnou dobou, ktorá je na Slovensku bežná, môže byť pre niektoré rodiny tento aspekt zdrojom stresu a vyčerpania. Ak by existovala efektívna alternatíva, napríklad doručovanie liekov domov, výrazne by sa znížila záťaž nielen na jednotlivcov, ale aj na celý rodinný systém. Z psychologického hľadiska platí, že časová tieseň a preťaženie môžu viesť k vyhoreniu a úzkostným stavom, čo spomína napríklad Erich Fromm vo svojej analýze modernej spoločnosti.
Aké ďalšie prekážky v dostupnosti liekov ľudia zažívajú?
Lukáš Kakrda: Okrem samotnej absencie lekární je problémom aj dostupnosť konkrétnych liekov. V niektorých regiónoch nie je nezvyčajné, že aj keď už pacient do lekárne dorazí, zistí, že jeho liek nie je k dispozícii. Potom musí buď cestovať ďalej, alebo čakať niekoľko dní na jeho objednanie. Pre človeka, ktorý akútne potrebuje liečbu, je to veľký problém. Služby, ktoré by umožnili lieky objednať online a nechať doručiť domov, môžu byť v tomto ohľade veľmi užitočné.
Ako sa do tejto situácie premieta stav dopravnej infraštruktúry na Slovensku?
Lukáš Kakrda: Dopravná dostupnosť je kľúčový faktor. Vo vidieckych oblastiach nemusí byť dostatočné spojenie verejnou dopravou, čo znamená, že kto nemá vlastné auto, musí sa spoliehať na pomoc rodiny alebo susedov. Pre osamelých seniorov je to extrémne problematické – ak nemajú rodinu alebo niekoho, kto im pomôže, často sa ocitajú v situácii, keď ich prístup k liekom závisí len od náhody. To sa dotýka fenoménu sociálnej exklúzie, ktorý v sociológii popisuje napríklad Pierre Bourdieu ako stratu prístupu ku kľúčovým zdrojom spoločnosti.
Aké by mohli byť širšie spoločenské dopady služieb, ktoré by tento problém riešili?
Lukáš Kakrda: Ak by sa ľuďom uľahčil prístup k liekom, znamenalo by to nielen vyššiu kvalitu života pre jednotlivcov, ale aj pozitívny efekt pre zdravotnícky systém. Menej odkladané liečby znamenajú menej komplikácií, čo v konečnom dôsledku šetrí náklady štátu na zdravotnú starostlivosť. Zároveň by sa znížila záťaž na rodinných príslušníkov, ktorí sa teraz často starajú o chorých členov rodiny nielen emocionálne, ale aj logisticky. Tento aspekt dobre ilustruje aj sociologická teória solidarity Emila Durkheima, ktorá ukazuje, že dobre nastavený systém pomoci posilňuje celú spoločnosť.
Keď sa na tento problém pozrieme nielen zo sociologického, ale aj psychologického hľadiska, aké ďalšie aspekty je potrebné vziať do úvahy?
Lukáš Kakrda: Okrem praktických dopadov by sme nemali podceňovať ani psychologický faktor. Neistota ohľadom dostupnosti liekov môže byť zdrojom stresu, úzkosti a frustrácie. Pre ľudí s chronickými ochoreniami je dôležité vedieť, že majú k svojim liekom spoľahlivý prístup. Akýkoľvek systém, ktorý im túto istotu poskytne, prispieva nielen k lepšej zdravotnej starostlivosti, ale aj k psychickej pohode obyvateľov. Napríklad Abraham Maslow vo svojej hierarchii potrieb ukazuje, že pocit bezpečia je jedným zo základných pilierov ľudskej psychiky – a dostupnosť liekov do tejto kategórie rozhodne spadá.
Môžeme povedať, že táto problematika nie je len otázkou zdravotníctva, ale dotýka sa celej spoločnosti?
Lukáš Kakrda: Presne tak. Dostupnosť liekov nie je len zdravotnícka otázka, ale aj sociálna a ekonomická. Ovplyvňuje pracovnú produktivitu, rodinné vzťahy, celkovú kvalitu života aj fungovanie komunít. Je to problém, ktorý si zaslúži širšiu spoločenskú debatu a hľadanie inovatívnych riešení. V širšom kontexte ide o otázku, ako sa ako spoločnosť staráme o svojich najzraniteľnejších členov – a práve to je jeden z kľúčových ukazovateľov vyspelosti modernej civilizácie.
Ďakujeme vám za rozhovor.
Lukáš Kakrda
Lukáš Kakrda sa narodil v Českej Lípe v roku 1991 a vyštudoval odbor „Sociologie obecná a empirická“ na univerzite v Hradci Králové. Profesne sa venuje psychológii zákazníka, užívateľskému testovaniu, marketingu a vedeniu a rozvoju firiem. V ČR publikoval 3 knihy a je občasným prispievateľom do najrôznejších médií z oblasti sociológie a marketingu.
Čítanie je zdravé. A my sme radi, že čítate s nami 🙂
Páčil sa vám článok?
